Čo sú to zero day útoky? Nepriateľ v digitálnom svete 2025

Zero day útoky: Tichý nepriateľ v digitálnom svete 2025

• Žijeme v dobe, kde digitálne technológie prenikajú do všetkých oblastí nášho života. Od jednoduchého nákupu online až po riadenie komplexných systémov, sme závislí na počítačoch a sieťach. S touto závislosťou však prichádza aj nové riziko – kybernetické útoky. Jedným z najnebezpečnejších typov týchto útokov sú tzv. zero-day útoky.
• Na rozdiel od bežných vírusov a malvéru, ktoré využívajú už známe zraniteľnosti, zero-day útoky zneužívajú chyby v softvéri, o ktorých ešte nikto nevie.
• To znamená, že proti nim neexistuje žiadna okamžitá ochrana. Predstavte si, že váš počítač má skryté dvere, o ktorých neviete ani výrobca. Práve tieto dvere využívajú útočníci na to, aby sa dostali do vášho systému.

Čo sú to zero day útoky?

Jednoducho povedané, zero day útok je kybernetický útok, ktorý zneužíva zraniteľnosť v softvéri, o ktorej ešte nikto nevie. To znamená, že neexistuje žiadna záplata, ktorá by túto zraniteľnosť opravila. Je to ako nájsť otvorené dvere do bezpečného domu, kým majiteľ ešte nevie, že sú otvorené.

• Čo sú to zero day útoky? Jednoduché a zrozumiteľné vysvetlenie pre laickú verejnosť.
• Prečo sú také nebezpečné? Zdôraznenie ich jedinečnosti a dôvodov, prečo sú ťažko obraniteľné.
• Aké sú ich dôsledky? Popis potenciálnych škôd na jednotlivcoch, firmách a štátoch.

 

Tri piliere kybernetickej bezpečnosti: Základ efektívnej kybernetickej bezpečnosti

Ako fungujú zero day útoky

Zero day útoky predstavujú jednu z najzávažnejších hrozieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ide o útoky, pri ktorých je zneužitá zraniteľnosť softvéru alebo hardvéru, ktorá ešte nebola objavená alebo opravená jeho vývojármi.

Základné pojmy: zraniteľnosť, exploit, patch

• Zraniteľnosť: Slabina v systéme, ktorá môže byť zneužitá na neoprávnený prístup, manipuláciu s dátami alebo narušenie funkčnosti.
• Exploit: Špecifický kód alebo metóda, ktorá zraniteľnosť zneužíva na vykonanie útoku.
• Patch: Aktualizácia alebo oprava softvéru, ktorá zraniteľnosť odstraňuje.

Životný cyklus útoku

1. Objavenie zraniteľnosti: Zraniteľnosť môže objaviť bezpečnostný odborník, vývojár alebo útokník. Ak je objavená eticky, nahlasuje sa vývojárovi na opravu. Pri zero day útokoch však zraniteľnosť objavia útokníci a použijú ju pred vydaním opravy.
2. Vytvorenie exploitu: Po objavení zraniteľnosti je vytvorený exploit, ktorý dokáže danú slabinu využiť.
3. Distribúcia exploitu: Exploity môžu byť predávané na Čiernych trhoch, použité na útok alebo kombinované s inými technikami, napr. phishingom.
4. Vykonanie útoku: Útok je nasadený proti cieľu – či už ide o krádež dát, narušenie prevádzky alebo iné škodlivé aktivity.
5. Vydanie opravy: Ak je zraniteľnosť odhalená, vývojár pripraví patch, ktorý ju odstráni. Zero day útoky sú špecifické tým, že útok prebieha, kým patch ešte neexistuje.

Typy útokov

• Malvér: Zraniteľnosť je využitá na infikovanie zariadení škodlivým softvérom.
• Phishing: Zero day exploit je kombinovaný s podvodnými e-mailami alebo webovými stránkami na získanie prihlasovacích údajov.
• Cielené útoky (APT): Organizované skupiny používajú zraniteľnosť na dlhodobé sledovanie alebo narušenie cieľa.
• Denial of Service (DoS): Zneužitie slabiny na preľaženie systému a jeho znefunkčnenie.

Kto stojí za zero day útokmi?

Zero day útoky vykonávajú rôzne skupiny útokníkov s širokou škálou motivácií.

Motivácie útokníkov

• Finančný zisk: Znežitie zraniteľností na krádež dát, vydieranie alebo predaj informácií na Čiernych trhoch.
• Politické dôvody: Niektoré útoky môžu byť motivované snahou destabilizovať vládu alebo podporiť politické ciele.
• Špionáž: Získanie citlivých informácií od vládnych organizácií alebo konkurenčných firiem.

Profil útokníkov

• Jednotlivci: Talentovaní hackeri, ktorí sa snažia zviditeľniť alebo získať finančný prospech.
• Hacktivisti: Skupiny alebo jednotlivci, ktorí vykonávajú útoky s cieľom propagovať ideológiu.
• Organizované skupiny: Profesionálne zložené skupiny, ktoré majú finančné, politické alebo špionážne motivácie.
• Vládne agentúry: Niektoré krajiny využívajú zero day zraniteľnosti na kybernetickú vojnu alebo sledovanie.

Dôsledky zero day útokov

• Finančné straty: Priame a nepriame náklady na odstránenie následkov.
• Poškodenie reputácie: Dôvera zákazníkov a obchodných partnerov.
• Zničenie dát: Strata dôležitých informácií.
• Špionáž a sabotáž: Získanie citlivých informácií a narušenie prevádzky.

Ochrana pred zero day útokmi

• Na úrovni jednotlivca: Bezpečnostné softvéry, opatrnosť pri otváraní e-mailov, pravidelné zálohovanie.
• Na úrovni organizácií: Komplexné bezpečnostné stratégie, pravidelné audity, školenie zamestnancov.
• Úloha vlád a medzinárodnej spolupráce: Tvorba legislatívy, zdieľanie informácií o hrozbách.

Aktuálne trendy a príklady

• Najnovšie útoky: Popis konkrétnych prípadov a ich dôsledkov.
• Vývoj v oblasti kybernetickej bezpečnosti: Nové technológie a hrozby.
• Kybernetická vojna vedená Čínou – je súhrnom všetkých bojových aktivít v kybernetickom priestore, ktoré vykonávajú orgány Čínskej ľudovej republiky, vrátane pridružených skupín pre pokročilú pretrvávajúcu hrozbu (APT), proti iným krajinám.

 

Časopis Foreign Policy odhaduje rozsah osôb patriacich k čínskej „hackerskej armáde“ od 50 000 do 100 000 osôb.